V nasledujúcom roku čaká EÚ množstvo vnútorných aj vonkajších tlakov. Kto bude mať na jej vývoj najväčší vplyv?
Nasledujúcich desať ľudí výrazne ovplyvní vývoj Únie v roku 2017 (poradie nesignalizuje dôležitosť).
Donald Trump
Jeho víťazstvo mnohých v Európe zaskočilo, pre populistických politikov a euroskeptikov bolo inšpiráciou. Donald Trump zasadne do Bieleho domu 10. januára, jeho politika je zatiaľ veľkou neznámou. Ak by sme sa mali orientovať podľa predvolebných sľubov, hlavnými líniami budú: obchodný protekcionizmus a snaha o podporu amerického domáceho priemyslu, radikálne obmedzenie migrácie, stiahnutie sa z NATO a normalizácia vzťahov s Ruskom.
Jarosław Kaczyński
Šedá eminencia riadiaca súčasnú poľskú vládu je známym konzervatívnym kritikom Bruselu. Na domácom fronte sa snaží o koncentráciu moci. EÚ síce stupňuje tlak – Varšava má do februára zrušiť niektoré z najkontroverznejších krokov, napr. obmedzenie nezávislosti ústavného súdu – no Kaczyński sa môže spoľahnúť na spojencov, ako Viktor Orbán, že návrhy na sankcie vetujú.
Poľsko zohrá dôležitú úlohu v rozhovoroch o Brexite. Je najväčšou z členských krajín zo strednej a východnej Európy, a v Británii žije a pracuje mnoho Poliakov. Londýn sa to môže pokúsiť využiť na narušenie jednotného európskeho postoja.
Varšava je tiež dôležitým aktérom vo vzťahu EÚ s Ruskom, presadzuje politiku sankcií.
Geert Wilders
Jeho anti-islamská a anti-imigračná Strana slobodných môže vyhrať jarné parlamentné voľby v Holandsku. K moci ho pravdepodobne nepustí široká koalícia ostatných strán, no Wildersovo víťazstvo bude veľkou vzpruhou pre krajne pravicové a euroskeptické strany v iných krajinách – a otáznikom pred francúzskymi prezidentskými voľbami.
Ak Wildersovi Slobodní vstúpia do vládnej koalície, určite to ovplyvní holandské postoje v otázke budúcnosti eurozóny, či migrácie.
Theresa May
„Brexit znamená brexit.“ Britská premiérka sľubuje premeniť slogan na realitu do 31. marca 2017, keď oficiálne aktivuje článok 50.
Bojovať bude na dvoch frontoch. Doma musí udržať pokope Konzervatívnu stranu, no najmä Britániu ako takú. Škótsko či Severné Írsko sa obávajú dôsledkov odchodu z EÚ a brexit živý separatistické chute.
V Európe sa môže pokúsiť o rozdelenie dvadsať sedmičky. Udržanie si čo najväčšieho prístupu na jednotný trh, a zároveň ochrana britského finančného sektora a kontrola nad migráciou nie sú práve kvadratúrou kruhu, no vyžiadajú si diplomatickú zručnosť.
Marine Le Pen
Ak sa Marine Le Pen stane 7. mája prezidentkou, zásadne to mení situáciu. Podľa prieskumov by mala zvíťaziť v prvom kole, v druhom však prehráva s každým z najpravdepodobnejších súperov. Lenže, vieme ako to s prieskumami býva…
Le Penová je schopná pritiahnuť mnoho voličov, ktorí by nikdy nepodporili jej otca. Pod jej vedením sa Národný front zbavil nálepky rasistickej a antisemitskej strany, a stal sa predovšetkým voľou protestu. Le Penová sľubuje renegociáciu vzťahov s EÚ a následné refendum (o členstve v EÚ, alebo eurozóne) – čo je cesta nepríjemne podobná brexitu.
Vladimír Putin
Večný ruský prezident je dobrým politickým taktikom – a všetky schopnosti využíva na posilnenie globálneho postavenia svojej krajiny. Na vplyv na EÚ má hneď niekoľko pák. Od dodávok plynu, cez spoluprácu (alebo nie) na urovnaní konfliktu na Ukrajine, či na Blízkom východe. V európskych krajinách sa stále viac hovorí o snahách Kremľa ovplyvňovať výsledky volieb, podporou populistických, euroskeptických síl.
Na konci júla musí EÚ rozhodnúť o obnovení sankcií voči Rusku, zavedených po okupácii Krymu, alebo ich zrušení. Ak USA zmenia politiku, bude ťažké zachovať európsky konsenzus.
Sergio Mattarella
Bývalý právnik, 75-ročný taliansky prezident nie je v EÚ veľmi známou politickou figúrou. Dnes je však v centre udalostí, ktoré môžu zatriasť eurozónou. Demokratická strana si podržala vládu aj po odstúpení Renziho, no v krajine budú v budúcom roku pravdepodobne predčasné voľby.
Otázkou je kedy, podľa akých pravidiel, a kto zvíťazí. To je priveľa neznámych vzhľadom na to, že bankový systém je vo vážnych problémoch, tri z piatich väčších politických strán hovoria o referende o členstve v eurozóne (a štvrtá to naznačuje), a verejné financie sú vratké. Taliansko je príliš veľké, než aby mohlo padnúť. No tiež príliš veľké, aby ho dokázala eurozóna zachrániť.
Angela Merkel
V septembri sa pokúsi o štvrté víťazstvo v parlamentných voľbách. Je stále najpopulárnejšou političkou v Nemecku, no migračná kríza a teroristické útoky jej postavenie poškodili. Vo vnútri strany čelí tlaku na zmenu migračnej politiky. Zvonka tlačí na CDU/CSU anti-imigračná (a anti-euro) strana AfD.
Konzervatívci pod Merkelovej vedením síce pravdepodobne voľby vyhrajú, no povolebná matematika im môže skomplikovať tvorbu vlády.
Margrethe Vestager
Komisárka Magrethe Vestager z Dánska nemá v Silicon Valley asi veľa fanúšikov. Je na čele snáh Európskej komisie o obmedzenie agresívnych daňových praktík – umelého znižovania daňového základu a zaplatenej dane, s využitím dier v daňových zákonoch krajín.
Najviac pozornosti pritiahla rekordná trinásť miliardová pokuta uvalená na Apple za nezákonnú štátnu pomoc, ktorú získal daňovými dohodami s írskymi úradmi. Menším postihom čelia aj ďalšie firmy. A Vestager sľubuje, že v 2017 bude v ťažení pokračovať. Najbližšie sa môže obávať Amazon a McDonald´s.
Recep Tayyip Erdoğan
Pre tureckého prezidenta to bol rušný rok. Neustávajúca snaha o koncentráciu moci, obmedzovanie slobody tlače, zatýkanie opozície, obnovenie bojov s Kurdami, neúspešný pokus o puč, teroristické útoky, prudké zhoršenie vzťahov s EÚ…
Turecko je pre Úniu strategickým partnerom v oblasti migrácie, aj pri riešení krízy na Blízkom východe. Napriek ostrej kritike sa väčšina európskych lídrov snaží neprerušiť vzťahy úplne. Ak však bude Erdoğan v doterajšom kurze pokračovať – hovorí dokonca o znovuobnovení trestu smrti – vývoj ťažko predvídať.
Mario Draghi
Predseda Európskej centrálnej banky si môže pripisovať hlavnú zásluhu za prežitie eurozóny už od krízového leta 2012 a pamätného výroku „urobíme všetko, čo je potrebné“. Veľkým otáznikom je, čo by ešte ECB dokázala, ak by nastala ďalšia veľká politická kríza: referendum o eure v Taliansku, víťazstvo Le Penovej vo Francúzsku, a pod.
Draghi musí čeliť kritike aj vo vlastnom tábore. Nemecká centrálna banka, a jej predstaviteľ v riadiacom výbore ECB, ostro útočia na expanzívnu monetárnu politiku.
Migranti / utečenci z Afriky
Po uzavretí dohody s Tureckom a zablokovaní tzv. balkánskej trasy sa migračný tok presunul do centrálneho Stredomoria – z pobrežia Severnej Afriky do Talianska. EÚ dúfa, že to vyrieši podobne, ako v Grécku: posilnením ochrany hraníc, reštriktívnymi pravidlami, dohodami s tranzitnými krajinami o vracaní migrantov / utečencov.
Lenže migrácia je komplexný fenomén a dôvody, pre ktoré ľudia utekajú do Európy sú rôznorodé. Príčiny kríz v afrických krajinách sa nevyriešia, a tak sa účinnosť európskej politiky stavania múrov otestuje už po príchode teplejšieho, menej búrlivého počasia.
Pán / Pani X
Podľa pamätného výroku Donalda Rumsfelda, skutočne zložitým problémom sú „neznáme neznáme“ – veci, o ktorých ani nevieme, že ich nevieme.
Takéto neznáme neznáme môžu mať zásadný vplyv na politický vývoj v EÚ. Môže nimi byť čokoľvek: teroristický útok, odhalenie korupčných praktík niekoho z európskych politikov, prepuknutie verejných protestov… Posledné miesto v zozname preto rezervujeme pre Neznámeho neznámeho (alebo neznámu neznámu).
Článok uverejnil portál euroactiv.sk