Čierne skládky, fiktívny vývoz. Odpadová kriminalita zarába ako drogy

Briti a Taliani vyšetrujú podvody v obehovej ekonomike. Na Slovensku sa ministerskí analytici zamerali na nelegálne skládkovanie.

Dostal sedem a pol roka. Na rekordný trest za environmentálny zločin bol odsúdený Terence Dugbo z anglického Leedsu tento rok v júli. Tento „odpadový zločinec“ obral podľa denníka The Guardian recyklačné firmy o vyše dva milióny libier. Dugbo podľa zhabaných dokumentov zbieral odpad z neexistujúcich ulíc. V jednom prípade dokonca vykázal, že na jedinom mopede viezol 991 televízorov a 413 chladničiek.

Odpadovej kriminalite nevenujú zvýšenú pozornosť len Briti. Taliansky protikorupčný úrad začal vyšetrovať rímsku agentúru pre manažment odpadov. Aj analytici zo slovenského envirorezortu volajú po „dôslednom trestaní previnilcov“ za čierne skládky.

Nové narkotiká

„Odpadová kriminalita sú nové narkotiká,“ povedal v septembri podľa The Guardian riaditeľ britskej Environmentálnej agentúry James Bevan. Odpadová kriminalita je podľa neho výnosným biznisom, ktorý stojí Anglicko miliardu libier ročne.

Vlani bolo odhalených tisíc čiernych skládok odpadu, viac ako v predchádzajúcich dvoch rokoch spolu. Až 662 z nich bolo na konci marca tohto roka stále v prevádzke, píše The Guardian.

Porušenie zákona siaha od nelegálneho skládkovania komunálneho a priemyselného odpadu k masívnym podvodom na recyklačných a skládkových poplatkoch.

Jednoduchý podnikateľský model

Niekedy sú do odpadovej kriminality zapojené aj gangy.

„Mám z toho pocit ako z drog v 80. rokoch,“ citoval Bevana britský denník. „Inštitúcie si celkom neuvedomili rozsah toho, čo sa deje, a potom museli dobiehať.“ Podľa Bevana je odpad pre mafiu zaujímavý, lebo „môžete zarobiť veľa peňazí.“

V oblasti čiernych skládok je podnikateľský model veľmi jednoduchý: „Prenajmete si alebo nájdete kus pozemku a ponúknete zákazníkovi bleskové odstránenie veľkého množstva odpadu, ktorý potom vyveziete na pozemok. Všetko zarobíte hneď na začiatku, v hotovosti, a potom sa vyparíte,“ opísal šéf Environmentálnej agentúry.

Podozrenia z korupcie v Ríme

V Taliansku otvoril Národný protikorupčný úrad (ANAC) predbežné vyšetrovanie AMA, odpadovej spoločnosti v Ríme. Agentúre Reuters to v auguste potvrdilhovorca ANAC.

AMA je podľa Reuters podozrievaná z rekordnej práceneschopnosti zamestnancov, neefektívnosti a z korupcie.

Bývalý šéf AMA už teraz čelí obvineniu z korupcie v prebiehajúcom súdnom procese. Úradníci a podnikatelia sa mali spolčiť za účelom manipulácie verejných obstarávaní.

Nová starostka, starí poradcovia?

Novou Starostkou Ríma je po júnových komunálnych voľbách Virginia Raggiová z populistického Hnutia piatich hviezd. Svoju kampaň postavila na kritike korupcie a slabých verejných služieb.

Reorganizácia spoločnosti AMA s dlhom 600 miliónov eur bol jeden z bodov plánu, ktorý predstavila v auguste.

Odvtedy však už kritike čelí aj ona. Manažment odpadu na rímskej radnici totiž zverila Paole Murarovej. Tá kedysi pracovala ako poradkyňa pre spoločnosť AMA a dnes čelí obvineniam z konfliktu záujmov, píše portál Politico.

Slovensko: Hory nelegálnych smetí

Tému čiernych skládok si vybral ako prvú novovzniknutý Inštitút environmentálnej politiky na slovenskom ministerstve životného prostredia. V komentári s názvom „Hory nelegálnych smetí“ žiada „dôsledné trestanie previnilcov“.

Analytici tvrdia, že vyššie náklady na nelegálne skládkovanie ho môžu výrazne obmedziť.

„Prvým krokom v boji s nelegálnymi skládkami by preto nemalo byť riešenie následkov, ale predchádzať ich vzniku dôsledným trestaním previnilcov, potenciálne zvýšením pokút, či verejným prianierovaním (zverejnenie prevnilicov),“ vymenúva komentár.

Problémová vymožiteľnosť

„Je nevyhnutné, aby orgány verejnej správy konali pri ohlásení (napríklad aj pomocou aplikácie TrashOut) a pri spáchaní trestného činu bolo podané a vyšetrené trestné oznámenie aj s pomocou obyvateľstva,“ píšu analytici.

Pripomínajú, že nový zákon o odpadoch účinný od roku 2016 zvýšil pokuty a posilnil právomoci polície. „K zlepšeniu situácie je však kľúčová otázka vymožiteľnosti,“ dodávajú.

Inštitút použil údaje z aplikácie TrashOut pre analýzu čiernych skládok na Slovensku. Najväčšie množstvo nelegálneho odpadu sa podľa neho nachádza v Bratislavskom kraji. Na jedného občana tam pripadá približne 1,5 litra čierneho odpadu. Z okresov je na tom najhoršie Senec s dvoma litrami odpadu na obyvateľa. Najmenej odpadu je v Prešovskom kraji

Vzdelanie a príjem nehrajú rolu

„Viac ako polovicu odpadu tvorí domáci a stavebný odpad,“ konštatuje inštitút. „Možno teda predpokladať, že za ich zakladanie sú poväčšine zodpovední občania.“

Analytici sa zaoberali vzťahom vzdelania a príjmu na jednej strane a vzniku nelegálnych skládok na druhej strane. Zistili, že „vysokoškolské vzdelanie a vyšší príjem zatiaľ nevedie k nižšej produkcii odpadu a ani neprispieva k zníženiu nelegálneho skládkovania:“

Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším podielom skládkovaného komunálneho odpadu. Predstavuje 76 percent z celkového spracovaného odpadu, uvádzaEurostat (2014). Vo Veľkej Británii je to 28 percent, v Taliansku 34 percent.

Článok priniesol euractiv.sk