Maltské predsedníctvo prinesie na stôl stredomorské problémy

Odsúvať debatu o migrácii už nie je cesta, hovoria hlasy z Malty. Krajina sa v nedeľu po Slovensku ujíma predsedníctva v Rade EÚ.

Ostrovný štát vstúpil do únie v rovnakom čase ako Slovensko a tiež má svoje predsedníctvo v Rade EÚ po prvýkrát. Do roku 1964 bola Malta brtiskou kolóniou, dodnes je členom Commonwealthu.

Malta si so svojimi špecifikami viac ako iné krajiny uvedomuje, že v EÚ by sa nemal za každú cenu hľadať jeden model pre všetkých.

Naopak, zapojiť treba flexibilitu, myslí si tajomník maltského parlamentu pre predsedníctvo v Rade EÚ Ian Borg.

Zároveň chce ale bojovať s predstavou, že národné riešenia na veľké výzvy EÚ v oblasti ekonomiky a migrácie sú lepšou cestou.

Priority Malty na čele Rady EÚ silne formuje jej veľkosť a geografická poloha na polceste medzi Líbyou a Talianskom.

Budovať mosty                     

Vláda pristupuje k predsedníctvu s rešpektom a netrpí žiadnou „pomýlenou predstavou o pompéznosti“, komentoval prípravy maltský premiér Joseph Muscat.

Pôvodne boli troma hlavnými témami Malty migrácia, oblasť Stredozemného mora a morské hospodárstvo.

Zameranie na Stredomorie nakoniec rozšírili na prioritu susedskej politiky EÚ, „kedže nie je možné zabudúť na východné susedstvo, kde EÚ rovnako čelí viacerým výzvam,“ vysvetľuje veľvyslankyňa Malty v Poľsku Natasha Meli Daudey v rozhovore pre EurActiv.pl.

Pozornosť podľa nej treba venovať stabilizácii Líbye, z čoho budú mať v EÚ osoh všetci , či už z pohľadu bezpečnosti alebo migrácie.

„Sme Európania, ale sme veľmi stredomorskí, náš jazyk je mix semitských jazykov, angličtiny a taliančiny. Sme veľmi katolícky založení, ale zároveň hovoríme bohu Allah.“

To všetko podľa veľvyslankyne robí z Malťanov tých, ktorí majú schopnosť „budovať mosty“.

Uznáva, že nemôžu Líbyi nič nanucovať a do veľkej miery je potrebné čakať na to, s akými požiavkami príde druhá strana. Za dobrý príklad považuje spoluprácu pri výcviku líbyjskej pohraničnej stráže.

Migrácia

Malta je nárazníkovým štátom pokiaľ ide o problém migrácie. Tento rok zaznamenala, aj po čiastočnom upokojení situácie vďaka námornej operácii Sofia,  500 žiadateľov o azyl.

„Proporčne sa to rovná tomu, ako keby Poľsko prijalo 170 000 azylantov,“ hovorí veľvyslankyňa.

Tváriť sa, že sa nič nedeje podľa nej už jednoducho nie je možné.

Jednou z najväčších výziev maltského predsedníctva je nájsť „kreatívne riešenie“. „Nemá zmysel robiť to isté a očakávať iné výsledky“, naznačuje maltský prístup.

Maltský premiér už má za sebou prvé turné po hlavných mestách. Pre Maltu bude dôležité „primäť členské šáty, aby rešpektovali záväzky“.

Prerozdelenie utečencov by bol podľa veľvyslankyne ideálny scenár, bohužiaľ sa nedeje.

Na margo slovenského návrhu „efektívnej solidarity“ hovorí, že vítajú, že slovenské predsedníctvo prišlo s návrhom kompromisu. „Bol to dôležitý krok, ale stále tam nie sme a zostáva veľa práce.“

Relokácie by sa podľa Natashe Meli Daudey mali diať, ale možno niektoré krajiny budú môcť pomôcť „iným spôsobom“.

Dúfa, že dohoda s Tureckom vydrží a boli by radi, keby sa ju podarilo okopírovať aj pre iné krajiny v snahe obmedziť migračné toky v centrálnej časti Stredozemného mora.

Brexit aj Cyprus

Očkáva sa, že počas maltského predsedníctva Veľká Británia aktivuje článok 50. a oficiálne spustí rokovania o podmienkach vystúpenia z EÚ.

Podľa maltskej diplomatky by mala Británia dostať férovú dohodu, ale „menej férovú“, ako tí, čo zastávajú.

„Vyslalo by to veľmi zlý signál,“ myslí si. Všetko bude podľa nej závisieť od toho, čo budú žiadať.

Malta pozorne sleduje aj rokovania o znovuzjednotení Cypru. Zaradila ho aj do svojho predsedníckeho programu.

Neutrálny štát

Pokiaľ ide o „tvrdú bezpečnosť“, Malta je jedným z malej skupiny neutrálny štátov v EÚ. Ich existenciu v rámci únie treba podľa veľvyslankyne brať do úvahy.

Na obrannú politiku sa Malta špeciálne sústrediť neplánuje, ale je pripravená posunúť dopredu čokoľvek, čo získa podporu.

Malta bude 3. februára hostiť summit lídrov EÚ. Má byť pokračovaním procesu, ktorý sa naštartoval v októbri v Bratislave.

 

Článok uverejnil portál euroactiv.sk