Najlepšie sa zarába v Dánsku

V EÚ sú stále veľké nerovnosti v príjmoch. Priemerné platy na severe Európy sú až päťkrát vyššie, než na juhu.

V pondelok zverejnil Eurostat údaje o príjmových nerovnostiach v EÚ. Prieskum o štruktúre príjmov sa koná každé štyri roky. Odhalil, že rozdiel medzi najviac a najmenej zarábajúcimi je najmenší v Škandinávii a Belgicku, a najväčší v Poľsku, Rumunsku, Portugalsku a na Cypre. Medzi najmenej zarábajúcimi sú nadmerne zastúpené ženy a mladí ľudia.

Mzdové rozdiely, merané ako rozdiel medzi priemernou mzdou desatiny najmenej zarábajúcich a desatiny najlepšie zarábajúcich, sú najmenšie vo Švédsku (2,1-násobok). Slovensko s 3,5 násobnými rozdielmi patrí medzi krajiny s vyššími príjmovými nerovnosťami, podobne ako Česká republika (3,4) a Maďarsko (3,5).

Na opačnej strane škály ako škandinávske krajiny je Poľsko (4,6), Rumunsko (4,5), Portugalsko (4,4) a Cyprus (4,4). Dáta pre Grécko a Chorvátsko nie sú dostupné.

Rozdiel v mediálnom plate

Krajiny EÚ majú veľmi rozdielne mediálne príjmy. V Dánsku je to 25,5 EUR, v Bulharsku len 17 EUR. Slovensko sa nachádza tiež na spodných priečkach, s mediálnym príjmom 4,4 EUR / hodinu. Podobne je na tom Česko (4,6 EUR) a Poľsko (4,3 EUR), v Maďarsku je medián nižší (3,6 EUR).

Rozdiely sa trochu zmenšia, keď sa vezmú do úvahy rozdiely cien tovarov a služieb, a platy sú vyjadrené v parite kúpnej sily (koľko si za nich zamestnanec môže kúpiť). Aj v tomto prípade je na vrchole rebríčka Dánsko (18,5), nasledované Írskom (18,4), Luxemburskom (15) a Švédskom (14,5).

Najnižšie príjmy sú opäť v Bulharsku (3,6), Rumunsku (4), Lotyšsku (5) a Litve (5,1). Slovensko (6,5) je na tom podobne ako Maďarsko (6,5) a Česká republika (7), či Poľsko (7,4).

 

Ktoré zamestnania sa oplatia?

Najlepšie platenými sektormi v EÚ sú financie a poisťovníctvo. Vo všetkých krajinách s výnimkou Írska, sa objavujú medzi troma sektormi s najvyššími platmi.

Vysoko sa umiestňuje aj baníctvo a ťažba nerastných surovín. V Británii, Holandsku a Dánsku je na čele rebríčka.

Najnižšie platy sú v sektore ubytovacích a stravovacích služieb. Platí to pre všetky členské krajiny s výnimkou Španielska a Slovinska, kde sú druhé od konca.

Zle platená práca

Najmenší počet nízko zarábajúcich je opäť v Škandinávii a Belgicku: len 2,6% švédskych zamestnancov zarába menej, ako je národná hranica nízkeho príjmu (12,3 EUR/hod). Belgicko (3,8%), Fínsko (5,3% a Dánsko (8,6%) sa tiež držia hlboko pod priemerom EÚ (17,2%).

Na Slovensku zarába menej, než je hranica nízkeho príjmu (2,9 EUR/hod) takmer pätina zamestnancov (19,2%). Najviac nízko zarábajúcich je v Lotyšsku (25,5%), Rumunsku (24,4%), Litve (24%) a Poľsku (23,6%). Aj najväčšia európska ekonomika produkuje množstvo zle platených pracovných miest: až 22,5% zamestnancov zarába menej, ako 10,5 EUR/hod, čo je hranica nízkeho príjmu.

Riziku nízko platenej práce sú najviac vystavené ženy (21,1%) a ľudia pod 30 rokov (30,1%).

 

Článok uverejnil portál euroactiv.sk