Násilie na ženách: Istanbulský dohovor stále čaká

Ratifikácia kľúčového medzinárodného dohovoru stále čaká EÚ ako celok aj Slovensko.

Jedna z troch žien v Európskej únii zažila fyzické alebo sexuálne násilie, prípadne oboje. Viac ako polovica všetkých žien od svojich 15 rokov zažila sexuálne obťažovanie.

„Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu voči ženám a domácemu násiliu a o boji proti nemu“, známy ako Istanbulský dohovor, je najkomplexnejším medzinárodným nástrojom pre boj s týmto fenoménom.

Od svojho prijatia v roku 2011 čaká na ratifikáciu zo strany EÚ už viac ako 5 rokov.

Keďže ho už kritická skupina signatárov už ratifikovala, od augusta 2014 je platný.

Široký záber

Dohovor hovorí o štandardoch predchádzania násilia na ženách, ochrane obetí a trestania páchateľov.

Ženy v ňom vystupujú ako príklad skupiny najviac ohrozenej, ale dohovor má poskytnúť ochranu aj ostatným – deťom, mužom a starším osobám, ktoré sú vystavené domácemu násiliu.

Dotýka sa trestného práva, medzinárodnej spolupráce, monitorovania, financovania súvisiacich politík, vzdelávania a podobne.

Zmluvnou stranou môžu byť jednotlivé členské štáty EÚ ale aj únia ako celok v oblastiach, ktoré upravuje svojimi normami.

Európska komisia zanalyzovala dopad ratifikácie minulý rok v októbri minulého roku. V materiáli popisuje dopady na európske právo a politiky, napríklad aktuálne diskutované právo týkajúce sa migrácie a azylu. Oficiálne navrhla ratifikovať dohovor v marci 2016.

Ratifikácia EÚ znamená tlak na členské štáty

Pristúpenie EÚ k Dohovoru by bolo na jednej strane silným politickým signálom, na strane druhej by podporilo spoluprácu medzi členskými krajinami.

Dalo by európskym inštitúciám väčšiu páku voči tým členským krajinám, ktoré európske právo (obsahujúce prvky Istanbulského dohovoru) neaplikovali správne, hoci by aj samy dohovor neratifikovali.

Slovenské predsedníctvo to považuje za prioritu

Slovensko je v súčasnosti v rozpoltenej situácii. Jednak je predsedníckou krajinou, ktorá musí získať konsenzus členských štátov k ratifikácii, na druhej strane musí sama dokončiť naťahujúci sa proces doma.

Slovensko podpísalo Istanbulský dohovor v máji 2011.

Minister práce Ján Richter na začiatku predsedníctva vyhlásil, že popri práci v Rade chce Slovensko národnú ratifikáciou stihnúť do konca roka.

„Pristupujeme k tomu tak, že pripravujem národnú legislatívnu normu, ktorá má zaistiť prevenciu a zamedziť týraniu žien, dopadom na deti a všetkému čo s tým súvisí,“ povedal vtedy Richter.

Europoslanci urgujú

Poslanci Európskeho parlamentu tento týždeň v uznesení konštatovali, že rokovania v Rade nepostupujú z ich pohľadu dostatočným tempom.

Podporujú pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru „na širokom základe a bez výhrad“ a pripomínajú, že ratifikácia na úrovni EÚ neoslobodzuje členské štáty od vnútroštátnej ratifikácie dohovoru.

Odpor konzervatívcov

Konzervatívne skupiny majú s Dohovorom dlhodobo problém. Vravia, že prostredníctvom legitímneho cieľa  – odstráneniu násilia páchaného na ženách – zavádza do medzinárodného práva to, čomu hovoria „rodová ideológia“.

Problematické z ich pohľadu je, že Dohovor pracuje s pojmami, ktoré nie sú právne ustálené – rod, rodová identita, rodovo podmienené násilie.

Nepáči sa im ani rozsah záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru.

Tvrdia že je široký a neurčitý, ako príklad uvádzajú „odstránenie predsudkov, zvykov a tradícií a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradnosti žien alebo na stereotypných roliach žien a mužov“.

Výhrady majú aj k oblasti vzdelávania, kde by sa na všetkých stupňoch mala zohľadniť  problematika rodovo podmieneného násilia a nestereotypných rodových rolí.

Namietajú aj podľa nich široké kompetencie monitorovania, cez ktoré vraj môže byť vytváraný neprimeraný tlak v otázkach vzdelávacej a rodinnej politiky.

V Európskom parlamente proti uzneseniu vystúpil slovenský europoslanec Branislav Škripek z OĽaNO. Tvrdí, že ratifikovaním Istanbulského dohovoru v mene členských štátov EÚ porušuje princíp subsidiarity a v zásadných otázkach prekračuje svoje kompetencie.

 

25. november je Medzinárodným dňom za odstránenie násilia páchaného na ženách.

 

Článok uverejnil portál euroactiv.sk