Nemci lobujú za plynovod Nord Stream II, presviedčajú aj Slovákov

Rusko je spoľahlivým predajcom plynu, tvrdí nemecký vyslanec. 

Prednáška pre študentov. Rozhovory s novinármi. Stretnutie na ministerstve hospodárstva. Tak vyzeral pracovný deň nemeckého diplomata Petra Fischera v Bratislave vo štvrtok 7. apríla.

Zástupca generálneho riaditeľa pre globalizáciu, energetickú a klimatickú politiku na nemeckom ministerstve zahraničných vecí prišiel na Slovensko obhajovať výstavbu druhej vetvy plynovodu Nord Stream. Ten pod Baltským morom priamo prepája Rusko a Nemecko. Obchádza tak tradičných prepravcov ruského plynu ako Ukrajina, Poľsko a Slovensko. Teraz sa má jeho kapacita zdvojnásobiť.

Lobing za „komerčný projekt“

Po prednáške o nemeckej Energiewende (energetickej tranzícii) na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave nemecký diplomat odpovedá aj na otázky EurActiv.sk. „Nord Stream II nie je nemecký projekt,“ zdôrazňuje Fischer. „Je to komerčný projekt skupiny šiestich firiem, z ktorých dve sú nemecké,“ vysvetľuje diplomat.

Na otázku, prečo potom pricestoval na Slovensko, odpovedá, že Nord Stream II má predsa len dopad na vzťahy Berlína s krajinami v Európe a mimo nej.

Slovensko nie je jediným terčom nemeckého lobingu. Poľsko navštívil začiatkom roka podpredseda nemeckej vlády a minister hospodárstva a energetiky Sigmar Gabriel. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker zase minulý týždeň prijalGerharda Schrödera, bývalého nemeckého kancelára a predsedu predstavenstva Nord Stream AG.

Nemci berú slovenské starosti vážne

Proti Nord Streamu II sa zdvihla vlna odporu najmä vo východnej časti Európskej únie. Keď ruský Gazprom vlani v  septembri podpísal zmluvu s E.ON, BASF/Wintershall, OMV, ENGIE a Shell, slovenský premiér Robert Fico to nazval „zradou“. Predseda Európskej rady Donald Tusk potom povedal, že plánovaný plynovod opovrhuje pravidlami EÚ. A v marci 2016 lídri deviatich krajín vrátane vyšehradskej štvorky, troch pobaltských štátov, Rumunska a Chorvátska poslali Junckerovi list o „možných destabilizačných geopolitických následkoch“.

Čítajte viac: V4 žiada o preskúmanie Nord Streamu 2

Peter Fischer hovorí, že si prišiel vypočuť, čo trápi Slovákov. „Vaše starosti berieme vážne. Žiadny európsky projekt by nemal byť hra s nulovým výsledkom, keď jedna strana dostane všetko a druhá nič. Vždy dokážeme nájsť také riešenie, z ktorého budú mať prospech obe strany,“ vysvetľuje diplomat.

Nord Stream II nepodrýva sankcie

Medzinárodné konzorcium aj nemecká vláda tvrdia, že vybudovanie novej vetvy plynovodu Nord Stream, ktorý jeho kapacitu zdvojnásobí na 110 miliárd m3, prispeje k likvidite európskeho trhu. A nesúhlasia, že znižuje energetickú bezpečnosť EÚ, pretože zvyšuje závislosť na jednej trase a jednom zdroji. „Áno, je to rovnaký dodávateľ,“ priznáva Fischer, „ale je to dodatočná trasa.“

„Je dôležité uvedomiť si, že Rusko bolo a je spoľahlivým predajcom plynu pre Nemecko aj celú EÚ,“ presviedča vyslanec nemeckej vlády. „Dôvodom prerušenia dodávok bol konflikt s Ukrajinou.“

K Nord Streamu II sa minulý týždeň v Európskom parlamente vyjadril aj šéf ukrajinského Naftogazu Adrij Kobolev. Nazval ho „trójskym koňom“. Nakupovanie plynu, ktorý do Európy príde cez Baltské more, podľa neho povedie k zvýšeniu cien pre krajiny východnej, strednej a južnej Európy. Budú totiž platiť vyššie tranzitné poplatky ako za plyn prepravený cez Ukrajinu. Nemecko ako vstupná krajina dostane lacný plyn, čo popiera európsku solidaritu, podotkol Kobolev.

Kritici projektu vyčítajú aj jeho politický rozmer: poškodzuje ukrajinskú ekonomiku, ktorú sa snaží EÚ zachrániť, a je nepriateľským gestom proti spojencovi EÚ, ktorý s Ruskom stále bojuje. Peter Fischer v tom problém nevidí. „Na Rusko sme uvalili pomerne tvrdé sankcie,“ rozpráva vyslanec. „Ale žiadna z nich sa netýka Nord Stream II.“

Otázne záruky

Pokiaľ ide o zastavenie prepravy ruského plynu cez Ukrajinu a Slovensko po roku 2019, Fischer verí, že Gazprom si to rozmyslí. „Od Ruska máme na toto priateľskú reakciu,“ uisťuje diplomat, „tranzit cez Ukrajinu bude pokračovať.“

Na otázku o ekonomickej životaschopnosti Nord Streamu II však odpovedá, že preprava plynu je komerčná záležitosť, o ktorej nerozhodujú politici v Berlíne. „Nemecká vláda nevie a nechce odpovedať na otázku, či je tento projekt nevyhnutný,“ vysvetľuje Fischer. „Investori do Nord Streamu II predpokladajú vyšší dopyt po plyne,“ myslí si Fischer, „je to ich rozhodnutie a ich risk.“

Otázka teda znie, či môžu Nemci naozaj zaručiť, že tok plynu cez Poľsko a Slovensko sa nezastaví, ako to sľubovali Sigmar Gabriel vo Varšave a Peter Fischer v Bratislave.

Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vojtech Ferencz sa po stretnutí s Fischerom obmedzil len na stručné vyjadrenie, že postoj Slovenska k projektu sa nemení.

Komisia: plynovod skúmame

Nádeje dotknutých krajín sa teraz upierajú skôr k Európskej komisii. Podpredseda pre energetiku Maroš Šefčovič na minulotýždňovom stretnutí v  Európskom parlamente povedal, že Komisia stále skúma súlad projektu s európskymi pravidlami týkajúcimi sa životného prostredia a hospodárskej súťaže.

Šefčovič však pred europoslancami zdôraznil, že dôsledky Nord Streamu II jednoznačne presahujú právny romer. Zníženie počtu prepravných trás by podľa neho „nezlepšilo bezpečnosť dodávok.“ Z tohto dôvodu projekt nespĺňa podmienky ani na finančnú podporu EÚ.

To však medzinárodné konzorcium nevyrušuje. Už sa nechalo počuť, že Nord Stream II je ekonomicky životaschopný projekt, ktorý nepotrebuje európske peniaze. A po právnej stránke dúfa, že Komisia ho odobrí tak, ako odobrila prvú vetvu Nord Streamu.

Článok priniesol Euractiv.sk