Obchodné tajomstvo dostane európsku ochranu

Nová smernica vyvoláva obavy, čo všetko bude možné pod obchodné tajomstvo ukryť pred verejnosťou. 

Európsky parlament minulý týždeň odsúhlasil kontroverznú smernicu o obchodnom tajomstve. Nový právny rámec, o ktorom sa rokovalo takmer tri roky, zjednotí pravidlá ochrany dôverných informácií firiem v EÚ.

Hlavným cieľom smernice je obmedzenie priemyselnej špionáže a zjednotenie právnej ochrany. Zlepšiť sa tak má fungovanie jednotného trhu EÚ.

Počas rokovaní však médiá upozorňovali najmä na možný negatívny vplyv smernice na právo na prístup k informáciám a ochranu „oznamovateľov“ (tzv. whistle-blowers).

Tajomstvo nad zlato

Skúsenosť s porušením obchodného tajomstva má čoraz viac firiem. V roku 2013 oznámila krádež informácií každá štvrtá v EÚ. Nový právny rámec umožní spoločnostiam brániť sa voči úniku strategických obchodných informácií, výrobných tajomstiev, či hodnotného know-how. Smernica tiež stanovuje opatrenia na kompenzáciu v prípade krádeže tajných informácií.

Obmedzenie slobody?

Návrh z roku 2013 podľa mnohých poslancov Európskeho parlamentu a médií závažne obmedzoval slobodu prístupu k informáciám. Poslankyňa Virginie Rozière (S&D) upozornila, že v originálnom znení by smernica znemožnila fungovanie investigatívnej žurnalistiky, „keďže by dôkazné bremeno niesol novinár a jeho zdroj, nie samotná spoločnosť“.

Počas rokovaní sa do textu dostali záruky, ktoré majú zabezpečiť ochranu práva na prístup k informáciám a výkon investigatívnej žurnalistiky bez obmedzení.

Finálny text uvádza, že smernica nemá vplyv na „výkon práva na slobodu prejavu a práva na informácie, ako sa stanovuje v Charte (Charta základných práv EÚ), vrátane dodržiavania slobody a plurality médií.“ To znamená, že novinári, ktorí odhalia dôverné informácie, nemôžu byť stíhaní.

Ochrana whistle-blowers 

Prijatá smernica poskytuje aj čiastočnú ochranu osobám, ktoré odhalia obchodné tajomstvo vo  verejnom záujme. Otázka ochrany tzv. whistle-blowers sa stala znova stredobodom pozornosti po odhaleniach zo spisu Panama Papers.

Whistle-blowers budú ale v porovnaní s novinármi chránení len čiastočne. Smernica síce špecifikuje výnimku pre odhalenia obchodného tajomstva vo verejnom záujme, oznamovatelia však budú musieť pred príslušným vnútroštátnym súdom dokázať, že ich konanie bolo potrebné. Právna ochrana sa na nich teda bude vzťahovať až po rozhodnutí súdu.

Komu smernica pomáha?

O vytvorenie legislatívy v oblasti ochrany obchodného tajomstva pôvodne žiadali Európsku komisiu nadnárodné spoločnosti.

Predstavitelia exekutívy ale tvrdia, že smernica bude mať najväčší prínos pre malé a stredné podniky (MSP), ktorým sa ťažšie orientuje v často zložitých právnych predpisoch.

Zjednotenie systému ochrany obchodného tajomstva podľa Komisie tiež uľahčí MSP, start-upom a výskumným inštitúciám zapojiť sa do spoločných projektov v oblasti inovácií a výskumu.

Advokát spolupracujúci s advokátskou kanceláriou Taylor Wessing, Ján Lazur, pre EurActiv.sk povedal, že prijatá smernica má „veľký potenciál reálne zlepšiť ochranu obchodného tajomstva, a to najmä vo vzťahu k start-upom a menším firmám”, keďže podľa novej právnej úpravy sa obchodné tajomstvo nebude nevyhnutné odvíjať od spätosti s určitou spoločnosťou.

Vysvetlil, že „skúmať sa bude už len to, či tajomstvo nie je všeobecne známe, prípadne ľahko dohľadateľné, či má určitú obchodnú hodnotu, a či boli prijaté dostatočné právne kroky na ochranu tohto obchodného tajomstva”.

Obmedzenia ukáže až prax

Kritici prijatej smernice tvrdia, že takáto právna úprava uľahčí nadnárodným spoločnostiam schovávať nepriaznivé informácie za obchodné tajomstvo.

Upozorňujú napríklad, že nedávno odmietli veľké agrochemické spoločnosti, ako Montsanto, zverejniť informácie o herbicíde glyfosát. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín bez týchto informácií odporučil opätovné povolenie tejto látky. Glyfosát bol pritom klasifikovaný ako potenciálny karcinogén Svetovou zdravotníckou organizáciou.

Lazur si myslí, že smernica by nemala obmedziť prístup verejnosti k informáciám, ktoré majú k dispozícii štátne orgány, a ktoré podliehajú osobitnému režimu zverejňovania.

Zároveň však hovorí, že „obava tu samozrejme je, najmä v krajinách, kde už doposiaľ bolo obchodné tajomstvo využívané ako nástroj na zúženie práva na informácie“.

„Až prax ukáže, do akej miery boli v tomto prípade obavy opodstatnené“.

Nevylučuje, že výnimka pre odmietnutie sprístupnenia dokumentov a informácií, ktorá existuje aj teraz a ktorá sa týka ochrany obchodného tajomstva tretích osôb, bude vo svojich dôsledkoch fakticky širšia než doteraz, keďže sa rozšíria možnosti toho, aby bolo možne určité informácie považovať za obchodné tajomstvo.

Zmazanie rozdielov

Členské štáty majú na implementáciu smernice dva roky. Doteraz v právnych predpisoch o ochrane pred zneužitím obchodného tajomstva v krajinách EÚ existovali zásadné rozdiely. Niektoré krajiny dokonca nemajú v tejto oblasti žiadne špecifické predpisy.

Na Slovensku je právna ochrana obchodného tajomstva nezmenená od roku 1991. Lazur, preto prijatie smernice považuje za „veľmi vítaný a dôležitý krok“.

V súčasnosti podľa neho právna úprava ochrany obchodného tajomstva na Slovensku „nie je postačujúca“ a smernica poskytne príležitosť, ako ju priblížiť európskym štandardom.

V hre aj TTIP

Široká koalícia oponentov smernice upozorňuje, že prijaté pravidlá sa viac podobajú režimu ochrany obchodného tajomstva v USA, než v členských štátoch EÚ.

Prijatý právny rámec dávajú do súvisu s rokovaním o TTIP. Podobné pravidlá ochrany obchodného tajomstva by mohli uľahčiť dohodu medzi EÚ a USA najmä v kapitole TTIP o duševnom vlastníctve.

Článok priniesol Euractiv.sk