Panama Papers a spol? Únia sa s riešením trápi

Akákoľvek odpoveď Európy na Panama Papers a podobné odhalenia nebude zázračná. Pošliapanou dôverou trpí demokracia aj firmy. 

Ako to už v európskom žargóne býva, kľúčové v debate sú dve skratky – BEPS a ATAP.

Jedna označuje projekt medzinárodného akčného plánu proti vyhýbaniu sa daniam (BEPS) pod taktovkou OECD a druhá aktivity EÚ, ktoré do veľkej miery reagujú na OECD (ATAP).

Obe iniciatívy sa datujú do času než do globálnej debaty zasiahol únik dokumentovz panamskej právnickej firmy Mossack Fonseca. Rodili sa však paralelne s rozruchom, ktoré vyvolali rozsahom menšie škandály LuxLeaksOffshoreLeaks čiSwissLeaks.

Globálna finančná kríza a hospodárska kríza zvýraznila problém vyhýbania sa plateniu daní zo strany nadnárodných korporácií. Zisky prestali prúdiť a korporácie čoraz častejšie siahali po (viac či menej) agresívnom daňovom plánovaní ako jednom z riešení.

Už i tak napäté verejné rozpočty mnohých krajín to priškrtilo ešte viac.

Európske demokracie sa snažili reagovať. Rezonovali zábery z verejného vypočúvania firiem ako Starbucks, Apple a Google ohľadom ich daňových praktík v britskom House of Commons. Európsky parlament sa po LuxLeaks venoval podobným aktivitám.

Dôvera

Technický a právny problém sa stal zdrojom všeobecného verejného pobúrenia a tým aj predmetom záujmu na najvyššej politickej úrovni.

Lídri G20 dali v septembri 2013 impulz pre projekt BEPS (akčný plán v boji proti erózii základov dane a presunom ziskov) pod OECD. Po dvoch rokoch, za ktoré mala prebehnúť analýza celého medzinárodného daňového systému, sú na stole stovky strán odporúčaní.

Ich uvedenie do života predstavuje pomyselný druhý polčas zápasu. Odborníci hovoria, že to už možno bude „úplne iný šport“.

Z týchto odporúčaní vychádza spomínaný balík návrhov Európskej komisie pre boj proti vyhýbaniu sa daniam (ATAP, Anti-tax avoidance package).

„Aj krajiny strednej a východnej Európy, ktoré sú k biznisu relatívne priateľské, začali mať obavy, že veľké korporácie neplatia svoj spravodlivý podiel na daniach, hoci ja nepovažujem termín ‘spravodlivý podiel’ za veľmi nápomocný v tejto debate“, povedal na nedávnej Regionálnej daňovej konferencii AmCham riaditeľ pre globálnu daňovú politiku z GE Will Morris.

(Čítajte starší rozhovor: Will Morris: Neplatiť dane pre nesúhlas s tým ako ich míňa vláda, je zásadný omyl)

Je však podľa neho dôležité si uvedomiť, že mnohí ľudia stratili dôveru vo väčšinu inštitúcií.

„Čiastočne sú to vlády, ale môžem vás ubezpečiť, že sa to týka aj biznisu. Ako firmy si potrebujeme klásť otázku, ako túto dôveru obnovíme,“ apeloval na bratislavskej konferencii.

Časť odpovede bude podľa neho spočívať v transparentnosti a časť v odkomunikovaní, že väčšina firiem nemalé dane platí.

Smernica EÚ, ktorá ma obmedziť vyhýbanie sa daniam zo strany firiem (Anti-tax avoidance directive, ATAD) v tom podľa Morrisa môže zohrať svoju úlohu.

Vytlačiť excesy zo systému

Kľúčové bude podľa neho „vytlačiť excesy“ v podobe najhorších foriem daňových prehreškov zo systému. Táto snaha ale nesmie ublížiť cezhraničným investíciám ako takým, z ktorých profitujú všetky krajiny cez ekonomický rast a zamestnanosť, upozorňuje Morris.

Spolu s návrhom smernice ATAD zverejnila Európska komisia aj štúdiuporovnávajúcu daňové praktiky v členských štátoch EÚ. Vyplýva z nej, že najviac „excesov“ umožňuje v únii Holandsko, nasledované Belgickom a Cyprom.

Smernica ATAD má v prvom rade obmedziť účtovný presun ziskov do krajín z nižšími daňami. Navrhuje pre tento cieľ rôzne nástroje a obmedzenia.

Jedným z nich sú tzv. pravidlá CFC (Controlled Foreign Company). Umožňujú daňovému orgánu v krajine sídla materskej firmy zdaniť aj zisk jej dcérskej spoločnosti v prípade, že bol zisk dcéry zdanená na úrovni nižšej ako 40 % daňovej sadzby v domovskej krajine.

Pomerne jednoducho znejúce pravidlo má však mnoho úskalí a jeho zavádzanie v heterogénnom daňovom svete EÚ nebude jednoduché, zhodli sa experti na konferencii AmCham.

Panama Papers

Minulý týždeň sa v Európskom parlamente hlasovalo o smernici o automatickej výmene informácií v oblasti daní. Obsahuje pravidlo, ktoré by nútilo nadnárodné korporácie vykazovať zaplatené dane podľa krajín (tzv. country-by-country reporting). Ide o súčasť snáh o väčšiu daňovú transparentnosť a má dať daňovým úradom lepší prehľad o aktivitách firemných skupín.

Podľa verzie smernice, ktorá prešla plénom EP, sa táto povinnosť má týkať len firiem s obratom nad 750 miliónov eur. Podľa OECD to predstavuje len 10-15 % firiem. Pozmeňovací návrh francúzskych socialistov v EP, znížiť sumu na 40 miliónov, neprešiel.

Táto smernica je špeciálne zaujímavá, lebo ju priamo zasiahlo zverejnenie Panama Papers. Pracovná verzia unikla Európskej komisii ešte v marci. Dokumenty z Panamy uzreli svetlo sveta 3. apríla. Komisia oficiálne smernicu predstavovala 12. apríla.

Oproti uniknutej verzii obsahuje tá konečná jednu zásadnú zmenu. Konkrétne povinnosť firiem zverejňovať informácie aj zo zatiaľ nespresneného zoznamu „daňových jurisdikcií“ mimo EÚ. Ich výpočet by sa mal zadefinovať neskôr.

Obchodné registre

Jednu z najvážnejších výziev pre EÚ vyplývajúcich z Panama Papers pomenoval ale samotný zdroj Panama Papers. Žena alebo muž na verejnosti vystupuje pod generickým menom John Doe.

„V Európskej únii by mal byť obchodný register každej členskej krajiny úplne otvorený a mal by obsahovať detailné údaje o skutočných vlastníkoch firiem,“ píše v texte, ktorý uverejnil viaceré európske denníky (na Slovensku SME).

Podľa smernice EÚ sú mená konečných vlastníkov firiem (beneficiary owners) v registroch prístupné pre vnútroštátne orgány a pre osoby „s legitímnym záujmom“, napríklad investigatívnych novinárov.

Článok priniesol euractiv.sk