Poľnohospodárstvo je kľúčom k udržateľnému rozvoju

Agenda pre udržateľný rozvoj 2030, ktorú vyhlásilo OSN, má 17 cieľov. Až 9 z nich nejako súvisí s poľnohospodárstvom. 

Minulý rok v septembri, po troch rokoch vyjednávania, nahradilo OSN Miléniové rozvojové ciele. Globálny rozvojový program po roku 2015 dostal názov Agenda pre udržateľný rozvoj 2030. Na pozadí boja s chudobou, hladom a klimatickými zmenami sa ešte zvýraznila potreba zmeniť súčasný poľnohospodársky model.

Výkonný riaditeľ Programu OSN pre životné prostredie Achim Steiner hovorí, že poľnohospodárstvo bude vo svete s 9 miliardami konzumentov a stále obmedzenejšími prírodnými zdrojmi  kľúčové. 22. marca na konferencii v Bruseli vyhlásil: „Poľnohospodárstvo musí byť integrálnou súčasťou riešení v rámci Agendy 2030. Vyžaduje si to systematický prístup.“

Organizácia Spojených národov odhaduje, že do roku 2050 narastie svetová populácia na 9,7 miliardy. O ďalších 50 rokov by malo na planéte žiť už 11,2 miliardy obyvateľov. Aj v súčasnosti však trpí podvýživou až 780 miliónov ľudí.

V kontraste nedostatkom potravy stojí obezita u 375 miliónov žien a 266 miliónov mužov. Brandon Mitchener zo spoločnosti Monsanto Europe tvrdí, že iba vhodná alokácia zdrojov problém nevyrieši: „Napriek tomu, že zároveň riešime obezitu aj plytvanie potravinami, nič to nemení na fakte, že budeme musieť na rovnakom počte hektárov vyprodukovať omnoho viac potravín.“

Objem poľnohospodárskych emisií je ďalším súvisiacim problémom. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) uvádza, že za posledné polstoročie sa poľnohospodárske emisie zdvojnásobili a do roku 2050 porastú o ďalších 30 %.

Riešením je podľa Mitchenera „udržateľná intenzifikácia“. Radí preto moderné techniky, akými sú minimálne až žiadne obrábanie pôdy, využitie prikrývok na rastliny či inteligentné zavlažovanie. Monsanto ale tvrdí, že aj geneticky modifikované plodiny tiež nepomôžu znižovať uhlíkové emisie tým, že sú odolnejšie.

Agropotravinárske giganty, akými sú Monsanto, Unilever a Syngenta, majú svoje dlhodobé programy. Syngenta v rámci svojej iniciatívy Good Growth Plan pomáha hospodáriť drobným roľníkom. Svojimi šiestimi dobrovoľnými záväzkami, ktoré zahŕňajú boj s potravinovým odpadom a udržiavanie biodiverzity, už údajne oslovila 17,2 milióna chovateľov a pestovateľov.

Neželaná koncentrácia

Počínanie potravinárskych spoločností opakovane kritizujú environmentálne organizácie. Poukazujú na to, že veľké spoločnosti ovládli komoditný trh.

„Deregulácia na trhoch za posledných 20 rokov spôsobila, že sa dodávateľský potravinový reťazec čoraz viac koncentruje do rúk korporátnych gigantov, ktorí dnes kontrolujú chemikálie, osivá, obchodovanie, výrobu aj maloobchodný predaj,“ hovorí ochranárka Stanka Becheva, aktivistka organizácie Priatelia Zeme.

Vďaka svojej sile môžu tlačiť na ceny aj na legislatívu, myslí si Becheva. Voči cieľom trvalo udržateľného rozvoja je taktiež skeptická. OSN sa podľa nej prihlásila ku konvenčnému rozvojovému modelu, ktorý príčiny chudoby, hladu a podvýživy nehľadá.

Článok priniesol Euractiv.sk