Priemyselná revolúcia na Slovensku bude, ale bez štátneho rozpočtu

Vonku vláda vyzýva na podporu priemyslu 4.0, doma sa k jeho financovaniu stavia váhavo.

Na európskej úrovni Slovensko odporúča investície do priemyselnej revolúcie, doma si nimi nie je isté.

Bratislavskú agendu venovanú „európskej priemyselnej revolúcii“ predložiloslovenské predsedníctvo v Rade EÚ. Vyzýva členské štáty na podporu financovania schém pre vzdelávanie a budovanie zručností.

Len dva dni pred tým slovenská vláda schválila Koncepciu inteligentného priemyslu pre Slovensko. A z tej vypadol štátny rozpočet ako zdroj pre výskum orientovaný na priemysel 4.0.

Oba dokumenty pritom pracujú s úzko prepojenými konceptami. Priemyselná revolúcia má dosiahnuť prechod na priemysel 4.0, ktorý bude postavený na informačných a komunikačných technológiách.

Bratislavská agenda pre Európu

Bratislavská agenda vzišla z medzinárodnej konferencie Reindustrializácia Európskej únie 2016, ktorú organizovalo Centrum vedecko-technických informácií SR. To spadá pod ministerstvo školstva.

Dokument, s ktorým prišli 28. októbra holandské a slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, sa zameriava na päť pilierov obnovy európskeho priemyslu. Každý obsahuje konkrétne odporúčania pre členské štáty a Európsku komisiu.

V druhom pilieri o podpore talentu a zručností v inováciách vyzýva členské štáty na „podporu, aj prostredníctvom štrukturálnych fondov, pre rozvoj a prevádzkovanie schém pre vzdelávanie a budovanie zručností, ktorá bude udržovať tempo inovácií a bude kľúčová pre úspech miestnych priemyselných odvetví.“

Podpora zo strany štátu je potrebná pre prechod k „štvrtej priemyselnej revolúcii“.

Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko

Doma v tom však Slovensko nemá jasno. Vláda odhlasovala 26. októbra Koncepciu inteligentného priemyslu, od ktorej dalo ruky preč ministerstvo financií.

Voči koncepcii sa ohradilo už v pripomienkovom konaní. Financmajstri navrhli z dokumentu vyškrtnúť štátny rozpočet ako zdroj pre „potreby Výskumnej agendy orientovanej na priemysel 4.0“. Ponechalo len štrukturálne fondy. „Nesúhlasíme s použitím prostriedkov štátneho rozpočtu bez predloženia podrobnej špecifikácie zdrojov a očakávaných prínosov,” zdôvodnil rezort financií.

Ministerstvo hospodárstva, ktoré koncepciu predložilo, pripomienku kolegov akceptovalo a slová “štátny rozpočet“ vypustilo.

Výskumnú agendu, „ktorá sa zameria na súčasné a strednodobé až dlhodobé potreby Slovenska,“ majú spoločne zostaviť zástupcovia podnikateľského a verejného sektora.

Bez účasti ministerstva financií

Hoci v prvom dokumente ide o vzdelávacie a kvalifikačné schémy a v druhom o výskum, tieto oblasti sú prepojené. Obe iniciatívy počítajú s účasťou firiem aj výskumnovzdelávacích inštitúcií.

Podstatné tiež je, že schválená stratégia z dielne ministerstva hospodárstva sa bude realizovať bez akejkoľvek účasti ministerstva financií. To v pripomienkovom konaní odmietlo účasť, „pretože úlohy vyplývajúce z Koncepcie inteligentného priemyslu nepatria do vecnej pôsobnosti Ministerstva financií SR.“

Rezort hospodárstva financmajstrom vyhovel.

Nebudú sa teda zúčastňovať na plnení úloh vyplývajúcich zo stratégie ako zriadenie Platformy inteligentného priemyslu (do konca roku 2016) a vypracovanie akčného plánu inteligentného priemyslu na Slovensku (do konca roku 2017).

Dôraz na energetiku

Národný aj európsky dokument kladú veľký dôraz na energetiku.

Koncepcia inteligentného priemyslu pre Slovensko presadzuje inteligentné siete (smart grids), pripájanie obnoviteľných zdrojov energie, významnejšie zapojenie spotrebiteľa do energetického systému, ako aj zavádzanie elektromobility.

Stratégia slovenského predsedníctva zase počíta so skladovaním energie ako s jedným z prelomových riešení charakteristických pre priemyselnú revolúciu.

Od Európskej komisie žiada podporu pre energetickú efektívnosť a využitie obnoviteľných zdrojov energie v budovách.

 

Článok uverejnil portál euractiv.sk