Sotva by sme našli tému, ktorá Vyšehradskú skupinu rozdeľuje viac ako vzťahy s Ruskom. Vypuknutie ukrajinskej krízy a anexia Krymu rozdiely medzi štvoricou krajín len zvýraznili.
Vzťah Severoatlantickej aliancie a Ruska je na najnižšom bode od konca studenej vojny. Každá z krajín Vyšehradskej skupiny vyšle v apríli 150 vojakov na posilnenie „východného krídla“ NATO v Pobaltí. V4 sa navzdory tomu výrazne rozchádza vo svojom prístupe ku kremeľskej administratíve.
Tradične protirusky naladené Poľsko vníma geopolitické snahy ruského prezidenta Putina ako existenčnú hrozbu. Slovenské a maďarské vlády sú v tomto smere omnoho pragmatickejšie, zatiaľ čo český prezident Miloš Zeman otvore hlása svoje proruské názory.
V4 sa medzitým dôsledne pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu Ukrajiny a hlasuje za sankcie voči Rusku.