COP22: Čo očakávajú najväčší znečisťovatelia a najohrozenejšie štáty?

Európa sa pripravuje na tému financovania rozvojových krajín. Čína plánuje nové uhoľné elektrárne, tichomorské ostrovy ich chcú zakázať.

Úspech novej klimatickej konferencie, ktorá sa začína v pondelok 7. novembra v marockom Marrákeši, bude závisieť od postoja najväčších znečisťovateľov.

Medzi tých patrí Európska únia (12,1 percenta svetových emisií skleníkových plynov), Spojené štáty (17,9 percenta) a Čína (20,1 percenta).

Ako sa postavili ku COP22 najväčšie ekonomiky sveta? A s akými očakávaniami cestujú do Marrákešu najohrozenejšie krajiny?

Slovenské predsedníctvo: Výzvou bude globálne hodnotenie

„Hlavným „ťahákom“ konferencie je prvé stretnutie strán Parížskej dohody, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016,“ uviedla pre portál EurActiv.sk Petra Stano Maťašovská, hovorkyňa ministra životného prostredia.

László Sólymos bude v Marrákeši za slovenské predsedníctvo v Rade EÚ. „Delegácia je početnejšia ako po iné roky, keďže Slovensko bude zastupovať Európsku úniu,“ objasnila Maťašovská. Sólymos bude Úniu zastupovať spolu s eurokomisárom pre klímu a energetiku Miguelom Ariasom Cañetem.

„Účastníci začnú pracovať na príprave vykonávacích rozhodnutí, na základe ktorých sa má dohoda od roku 2020 plniť. Pre Európsku úniu sú dôležité predovšetkým informácie, sprevádzajúce národné záväzky, spôsob sledovania a reportovania emisií všetkými stranami, adaptácia a plnenie finančných záväzkov,“ spresnila hovorkyňa Sólymosa, ktorý do konca roka zastupuje všetkých európskych enviroministrov.

Najväčšou výzvou COP22, „okrem prípravy plnenia Parížskej dohody,“ bude „príprava na globálne hodnotenie, ktoré sa uskutoční v roku 2018 a ktoré má posúdiť pokrok v plnení záväzkov strán.“

Horúcou témou Marrákešu bude financovanie rozvojových krajín. Slovenské predsedníctvo dúfa „v predstavenie cestovnej mapy k zabezpečeniu klimatických financií vo výške 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020.“

Európska komisia: Únia financuje najviac

Túto tému vidí ako jednu z najdôležitejších aj Európska komisia. V tlačovej správepripomenula, že „Európska únia a jej členské štáty sú najväčšími prispievateľmi na verejné financovanie klimatických opatrení pre rozvojové krajiny.“

V piatok 4. novembra, keď Parížska dohoda vstúpila do platnosti, eurokomisár Cañete vyzval na pokračovanie ratifikácie „plnou parou“.

Hoci Parížsku dohodu ratifikovala pod taktovkou slovenského predsedníctva Európska únia ako celok, počet národných ratifikácií nedosiahol ani polovicu. Šéfka nemeckej vlády Angela Merkelová, ktorú kedysi označovali za „klimatickú kancelárku“, na COP22 vôbec nepríde.

Európska únia sa zaviazala znížiť svoje emisie aspoň o 40 percent do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.

Spojené štáty: Vyhrá Trump alebo Clintonová?

Svoju účasť v Marrákeši zatiaľ nepotvrdil ani americký prezident Barack Obama. Prejav na COP22 však ohlásil šéf americkej diplomacie John Kerry. Bude to jedna z jeho posledných pracovných ciest.

Zaujímavejší ako postoj Obamovej administratívy je však výsledok amerických prezidentských volieb. Ten bude známy v stredu 9. novembra.

Kandidát Republikánov Donald Trump by Parížsku dohodu najradšej „zrušil“. Kandidátka Demokratov Hillary Clintonová ju naopak podporuje. Ak Trumpa zvolia za prezidenta, dohoda mu umožňuje odstúpenie až po štyroch rokoch od vstupu do platnosti. Teda na samom konci jeho mandátu. Ako však napísala BBC, Trumpove zvolenie a jeho odmietnutie plniť americké záväzky by ochladilo atmosféru v Marrákeši a ohrozilo Parížsku dohodu.

Spojené štáty sa pod taktovkou Obamovej administratívy zaviazali svoje emisie znížiť o 26 až 28 percent medzi rokmi 2005 a 2025.

Čína: Uhlie má budúcnosť

„Ak budú vzdorovať tomuto trendu, nemyslím si, že získajú podporu od svojich ľudí,“ povedal minulý týždeň na adresu Donalda Trumpa hlavný čínsky klimatický vyjednávač Xie Zhenhua.

Peking sa len zriedka vyjadruje k voľbám v iných krajinách. Kritika Trumpa si preto vyžiadala veľkú mediálnu pozornosť.

O týždeň neskôr však Čína sama vrhla pochybnosti na klimatické záväzky. Vláda totiž ohlásila, že kapacity na výrobu elektriny z uhlia chce do roku 2020 zvýšiť o 20 percent. Zo súčasných 900 GW má narásť o 200 GW na 1 100 GW. To je navýšenie v hodnote všetkých kanadských kapacít na výrobu elektriny, analyzuje denník Wall Street Journal.

Čína najnovšie plánuje znížiť svoje emisie o 18 percent na jednotku HDP do roku 2020 v porovnaní s rokom 2015.

Tichomorské ostrovy: Stop novým uhoľným elektrárňam

Rozvojové fórum tichomorských ostrovov (PIDF) zvažuje novú klimatickú dohodu. Pre úplný zákaz fosílnych palív. Ešte v júli o tom informoval denník The Guardian.

„Tichomorská klimatická dohoda“ má zakázať nové uhoľné elektrárne a uložiť krajinám ciele pre podiel obnoviteľných zdrojov energie. Dá sa očakávať, že podobné ciele budú tichomorské krajiny presadzovať aj v Marrákeši.

PIDF tvorí 14 rôznych ostrovných krajín, ktoré sú ohrozené stúpajúcou hladinou oceánov v dôsledku globálneho otepľovania.

Otepľovanie zemského povrchu sa snaží zastaviť Parížska dohoda. Obsahuje záväzok obmedziť ho na maximálne dva stupne Celzia medzi rokmi 1850 a 2100.

 

Článok uverejnil portál euractiv.sk