Junckerovmu investičnému fondu sa darí lepšie, ako sa čakalo

Hlavný nástroj Investičného plánu pre Európu čerpá z už existujúcich finančných programov a zanedbáva regióny najviac postihnuté krízou, tvrdia kritici.

V stredu 1. júna prešiel rok od spustenia Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI).

Podľa podpredsedu Európskej komisie zodpovedného za pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrkiho Katainena ide o „úspešný príbeh“, najmä čo sa týka podpory malých a stredných podnikov v Európe.

Malé projekty aj strategická infraštruktúra

EFSI je hlavným nástrojom Investičného plánu pre Európu, ktorý ako jednu z prvých iniciatív predstavila Komisia Jeana-Clauda Junckera.

Tzv. Junckerov plán má prostredníctvom EFSI do konca roku 2017 zmobilizovať investície vo výške až 315 miliárd eur podporou rizikovejších projektov malých a stredných podnikov, ale aj veľkých strategických projektov v oblasti infraštruktúry.

Fond, ktorý funguje v rámci Európskej investičnej banky (EIB), za rok podporil 141 800 malých a stredných podnikov a start-upov financovaním v celkovej výške 3,5 miliardy eur. Poskytol tiež financie pre 64 veľkých projektov v infraštruktúre v objeme 9,3 miliardy eur.

Podporili nultý obchvat Bratislavy

Odsúhlasený je zatiaľ jeden slovenský projekt. Stavba nultého obchvatu Bratislavy dostane z EFSI 500 miliónov eur.

Dohromady by projekty podporené EFSI za prvý rok mali do reálnej ekonomiky priniesť až 100 miliárd eur v ďalších investíciách.

 „Podporili sme inovačné energetické projekty, zdravotné strediská, rozvoj miest a vysokorýchlostné širokopásmové pripojenie,“ hodnotil Katainen. Spokojný je hlavne s množstvom peňazí, ktoré sa podarilo zmobilizovať v súkromnom sektore vďaka podpore malých a stredných podnikov.

Investície zo záruky EÚ (ktorá predstavuje 16 miliárd eur) dosahuje pákový efekt na úrovni až 1:23 namiesto očakávaných 1:15. To znamená, že jedno 1 eur z financií Únie prináša 23 eur v ďalších súkromných investíciách.

EFSI ako model pre rozvojové krajiny

Podobný model maximálneho využitia verejných peňazí Európska komisia zvažuje použiť aj pri programe pomoci v rozvojových krajinách.

Exekutíva tak chce pritiahnuť medzinárodné finančné inštitúcie aj do náročnejších investičných prostredí. Rozvojové krajiny si takýto „proaktívny prístup“ sami pýtajú, ako potvrdil Katainen.

Čo sa týka budúcnosti EFSI, fond by mal podľa predsedu Komisie Junckera na základe výsledkov z prvých dvanástich mesiacov fungovania pokračovať aj po roku 2018. Zdôraznil, že „EFSI dennodenne vytvára pracovné miesta a podnecuje investície do reálnej ekonomiky“.

Odpoveď kritikom?

Reagoval tak aj na kritikov, ktorí poukazujú na nedostatky fondu.

V nedávnom článku think-tanku Bruegel autori tvrdia, že EFSI neplní svoj cieľ poskytovať doplnkové financovanie. Veľká väčšina projektov by dostala finančnú podporu od EIB aj bez Junckerovho investičného fondu. Z dovtedy schválených 55 projektov sa to týka až 54.

K podobnému záveru dospel aj ďalší bruselský think-tank CEPS. Vo svojej analýzepoukazuje na to, že časť záruky fondu z európskeho rozpočtu bola vytvorená prenesením finančných prostriedkov z iných podporných nástrojov ako Nástroj na prepájanie Európy či Horizont 2020, ktoré dosahujú rovnaký pákový efekt.

Riaditeľ CEPS Daniel Gros ďalej kritizuje fungovanie EFSI, keďže podľa neho fond nedostatočne podporuje cezhraničné investície a zanedbáva regióny EÚ, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou. „Mnoho schválených projektov sa realizuje v ekonomicky zvýhodnených krajinách ako Nemecko, Dánsko, či Spojené kráľovstvo, ” povedal.

Prvý projekt podporený EFSI na území Grécka bol schválený len nedávno a to vo výške 15 miliónov €. 

Funguje už aj online trhovisko

Rok po spustení EFSI Komisia oficiálne uviedla do prevádzky aj ďalší prvok Junckerovho investičného plánu, Európsky portál investičných projektov (EIPP). Nová online platforma má združovať predkladateľov projektov a investorov z EÚ i mimo nej a vytvoriť tak akési trhovisko investícií.

Súčasťou Junckerovho plánu je aj Európske centrum investičného poradenstva (EIAH), ktoré poskytuje technickú pomoc a podporu pri identifikácii, príprave a vypracúvaní investičných projektov.

Článok uverejnil euractiv.sk na adrese: http://euractiv.sk/clanky/ekonomika-a-euro/junckerovmu-investicnemu-fondu-sa-dari-lepsie-ako-sa-cakalo/