Parížska dohoda spojila koalíciu s opozíciou. V pléne sa hovorilo o uhlí

Ministerstvo životného prostredia avizuje zánik „hnedých“ pracovných miest. V deň, keď sa v New Yorku oslavuje ratifikácia Parížskej dohody, ju schválil aj slovenský parlament. Klimatická dohoda prešla v Národnej rade SR hladko. Za hlasovalo 106 poslancov, proti len 14. 

V sídle OSN v New Yorku sa dnes (21. septembra) koná slávnostné uloženie ratifikačných inštrumentov Parížskej dohody zo strany viacerých krajín. Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun má podľa denníka New York Times oznámiť, že dohoda vstúpi do platnosti ešte v tomto roku.

Ešte nie je však isté, či ju dovtedy stihne ratifikovať Európska únia. V prípade Únie je nutné, aby ju ratifikoval každý členský štát zvlášť aj európske inštitúcie. Európski lídri sa teraz snažia urýchliť tento proces aspoň na európskej úrovni. Slovenskopreto zvolalo mimoriadne zasadnutie Rady ministrov životného prostredia na koniec septembra, oznámilo slovenské predsedníctvo.

Klimatoskeptickí kotlebovci

„Som rád, že ratifikácia úspešne prešla našim parlamentom a verím, že Slovensko bude pozitívnym príkladom pre ostatné členské krajiny EÚ,“ povedal po hlasovaní minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd), ktorý dohodu uviedol.

Ratifikačný proces Parížskej dohody na Slovensku je takmer zavŕšený. Po schválení vo vláde a v národnej rade čaká už iba na podpis prezidenta. Ten ju už raz podpísal ako medzinárodný dohovor – v apríli v New Yorku. Po jeho opätovnom podpise sa Parížska dohoda stane súčasťou slovenského právneho poriadku.

Prezident Andrej Kiska práve zastupuje Slovensko na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.

Parížska dohoda zjednotila v slovenskom parlamente koalíciu aj opozíciu. Proti hlasovali len poslanci strany Kotleba – ĽS Naše Slovensko. Zástupcovia OĽaNO sa zdržali.

V rozprave vystúpila len hŕstka poslancov.

Anna Zemanová (SaS) navrhla hlasovanie o klimatickej dohode odložiť, jej návrh však neprešiel. Predložený materiál podľa nej nedostatočne konkretizuje dopady Parížskej dohody na životné prostredie či rozpočet.

Sporné vplyvy Parížskej dohody

V doložke vplyvov sa píše, že „samotná ratifikácia Parížskej dohody nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu a nebude mať sociálne vplyvy.“ Dôvodom je podľa ministerstva životného prostredia fakt, že vplyvy sa prejavia až v implementačnej fáze dohody. A tá sa bude uskutočňovať podľa právnych predpisov EÚ, ktoré ešte nie sú prijaté.

„To znamená, opäť skloníme hlavu a budeme všetko prijímať, čo nám Európska únia nadiktuje? Alebo pôjdeme tam ako hrdý partner s jasnou víziou?“ opýtala sa ministra poslankyňa Zemanová.

Minister Sólymos odôvodnil rýchlosť ratifikácie tým, že “to jednoducho dala doba. To, že Spojené štáty americké a Čína ratifikovali túto dohodu, to nás postavilo pred inú situáciu.” Poslancov uistil, že Slovensko príjma konkrétne opatrenia proti povodniam, na zvýšenie energetickej účinnosti či pre investície do zelených technológií.

Doložka vo všeobecnosti vymenúva niektoré vplyvy, ktoré možno očakávať po prijatí európskej legislatívy. Pozitívny dopad na rozpočet bude spočívať v príjmoch z aukcií emisných povolení, negatívny v príspevkoch pre rozvojové krajiny.

V oblasti podnikateľského prostredia očakáva envirorezort náklady na novú energetickú infraštruktúru či efektívnosť budov. Úspory sa naopak vidí v energetickej efektívnosti a konkurencieschopnosti firiem.

Čo sa týka sociálnych vplyvov, ministerstvo predpokladá na jednej strane menšie znečistenie a vďaka tomu dlhšie dožitie obyvateľov, ako aj „znižovanie rizika prírodných katastrof (povodne, suchá atď.) v dôsledku klimatických zmien, a tým nepriamo aj znižovanie negatívnych dôsledkov migrácie.“

Zelené a hnedé pracovné miesta

Doložka vidí pozitívne vplyvy na „tvorbu zelených pracovných miest, najmä v menej rozvinutých regiónoch.“

Ministerstvo však priznáva, že “negatívne dopady bude mať dohoda na tzv. brown jobs, hnedé pracovné miesta, keďže bude viesť k ich postupnému rušeniu.“ To sa na týka predovšetkým ťažby uhlia na Hornej Nitre a výroby elektriny v tepelných elektrárňach Vojany a Nováky. Obe aktivity dotuje štát.

Z návrhu novej vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví však vyplýva, že dotácie sa znížia. Ministerstvo hospodárstva sa preto snaží nájsť riešenie tak, aby mohla prevádzka uhoľných elektrární pokračovať.

„Ako budete garantovať efektívne znižovanie emisií a investície do nízko uhlíkových technológií a premietnete do praxe aj to, že zrušíte dotácie na energetické využívanie uhlia na Hornej Nitre?“ opýtala sa ministra v rozprave poslankyňa Zemanová.

Jej kolega Karol Galek (SaS) naznačil, že ďalšie prevádzkovanie tepelných elektrární je z pohľadu záväzkov EÚ v súvislosti s plnením Parížskej dohody problematické. „Veľmi, naozaj veľmi ambiciózny cieľ,“ povedal v parlamente Galek o cieli EÚ znížiť svoje emisie o 40 percent do roku 2030. „Len napríklad na Slovensku by sme mohli k tomu veľmi, veľmi jednoducho prispieť. Máme tu napríklad už spomínané Hornonitrianske bane a spaľovanie uhlia v Elektrárni Novákoch, ktorá je druhým najväčším znečisťovateľom životného prostredia.“

Obaja poslanci napokon za dohodu zahlasovali.

Poľsko: ratifikujeme do konca roka

Celkovo dohodu ratifikovalo 60 krajín sveta, ktoré vypúšťajú vyše 47 percent emisií.

V EÚ však zatiaľ prešla len v Maďarsku, Francúzsku a Rakúsku. Za problematické je považované Poľsko. Jeho prezident Andrzej Duda však podľa New York Times vo Valnom zhromaždení OSN sľúbil ratifikáciu ešte v tomto roku. Rovnaký sľub na rovnakom mieste dala britská premiérka Theresa Mayová, takže ratifikáciu v EÚ by nemala zastaviť ani zmena vlády vo Veľkej Británii.

Vôbec však nie je jasné, dokedy dohodu ratifikuje na národnej úrovni všetkých 28 členských štátov EÚ.

Hlavne Francúzsko preto tlačí, aby dohodla prešla aspoň na európskej úrovniEurópska komisia začala ratifikačný proces ešte v júni. Minister Sólymos, ktorý do decembra predsedá európskym ministrom zahraničia, zvolal na 30. septembra mimoriadne zasadnutie, aby dohodu odhlasovali.

Európsky parlament by jej tak mohol dať svoju zelenú na októbrovom plenárnom zasadnutí. Ak dohodu do 7. októbra ratifikuje celkovo 55 zmluvných strán, ktoré vypúšťajú 55 percent emisií, vstúpi do platnosti na začiatku COP22 v Marrákeši 7. novembra.

Zástupcovia Európskej únie by v prípade včasnej ratifikácie sedeli v Marrákeši za rokovacím stolom spolu s ďalšími ratifikátormi vrátane Spojených štátov a Číny.

Článok priniesol portál euractiv.sk