Slovensko recykluje viac, ako sa hovorí. Aj tak je v Európe na chvoste

Členské štáty si môžu vybrať až zo štyroch rôznych metód vykazovania odpadových štatistík.

Päťdesiat percent do roku 2020. To je cieľ pre podiel recyklovaného odpadu na celkovom vzniknutom komunálnom odpade v členských štátoch. Aký je aktuálny podiel recyklácie na Slovensku?

Portál EurActiv.sk aj ďalší sa v minulosti odvolávali na podiel 6 percent v roku 2014. Tak to vykázal Eurostat v marci 2016. V septembrovom rozhovore pre portál však minister životného prostredia László Sólymos uviedol 20,11-percentný podiel v roku 2015, ktorý zahŕňa recykláciu aj kompostovanie.

Správnou odpoveďou na túto otázku je 10,3 percenta – za rok 2014. Nie je to však jediná možná odpoveď. Čo sa týka roku 2015, definitívne číslo ešte nepoznáme.

Prečo je to tak nejednoznačné? EurActiv.sk sa na to opýtal Eurostatu a ešte raz aj Sólymosovho rezortu.

Štyri rôzne metódy výpočtu

Cieľ pre recykláciu vo všetkých členských štátoch je stanovený v smernici 2008/98/ES z novembra 2008.

V článku 11 sa píše, že „do roku 2020 sa zvýši príprava na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácností ako papier, kov, plasty a sklo a podľa možnosti z iných zdrojov, pokiaľ tieto zdroje obsahujú podobný odpad ako odpad z domácností, najmenej na 50 percent podľa hmotnosti.“

Tento zoširoka definovaný cieľ je možné overovať štyrmi rôznymi možnosťami. Tie vymenúva v článku 3 rozhodnutie 2011/753/EÚ z novembra 2011. Štyri príslušné výpočtové metódy sú uvedené v prílohe k rozhodnutiu.

Slovenský envirorezort pre EurActiv.sk vysvetlil, že si vybral metódu č. 4. Tou je percentuálne vyjadrenie množstva recyklovaného komunálneho odpadu vydeleného vzniknutým komunálnym odpadom.

Cieľ je ďaleko

Podľa tejto metódy dosiahlo Slovensko v roku 2014 pokrok na úrovni 10,3 percenta. Slovenské ministerstvo sa pritom odvoláva na údaje Eurostatu o miere recyklácie komunálneho odpadu.

V roku 2014 bol teda rozdiel medzi cieľom pre rok 2020 (50 percent) a aktuálnym stavom (10,3 percenta) takmer 40 percent.

V tejto štatistike je „miera recyklácie“ (recycling rate) charakterizovaná ako výsledok „tonáže recyklovaného odpadu vydelenej množstvom vytvoreného komunálneho odpadu.“

Dôležitou informáciou je, že miera recyklácie zahŕňa recykláciu materiálov (papier, kov, plasty a sklo), kompostovanie, ako aj anaeróbnu digesciu (rozklad biologických odpadov, ktorý sa na rozdiel od kompostovania deje bez prístupu vzduchu).

Rok 2015 je zatiaľ neoverený

Aký je postup pri zbere údajov a výpočte? Keď si členský štát vyberie metódu, odovzdáva len údaje o množstvách vyjadrených v absolútnych číslach. Tie Eurostat následne overí a vypočíta mieru recyklácie vyjadrenú v percentách.

Štatistika za rok 2015 ešte nie je overená. Minister síce v rozhovore uviedol podiel 20,11 percenta, Eurostat však ešte tento údaj zatiaľ nepotvrdil.

„Zber údajov o komunálnom odpade v roku 2015 (od členských štátov) začne len v nasledujúcich mesiacoch,“ napísala do redakcie Baiba Grandovska z mediálneho tímu Eurostatu.

„Členské štáty informujú o množstve odpadu, ale nie o mierach (recyklácie, kompostovania atď.),“ vysvetlila Grandovska. „Údaje plánujeme overiť, vypočítať miery a vydať ich v januári 2017.“

Zložité porovnávanie

Členské štáty si teda môžu vybrať, ktorú zo štyroch metód z rozhodnutia využijú. Otázka je, nakoľko sú potom úrovne recyklácie v jednotlivých štátoch porovnateľné.

„Existencia štyroch rôznych metodík na výpočet recyklácie predstavuje možnú nejednotnosť medzi údajmi členských štátov,“ uviedla pre EurActiv.sk hovorkyňa envirorezortu Petra Stano Maťašovská.

„Práve preto sa Európska komisia momentálne snaží o zjednotenie jednotlivých metodík do jednej uniformnej, podľa ktorej by postupovala celá EÚ,“ dodala Maťašovská.

Okrem toho je podľa slovenského ministerstva potrebné harmonizovať aj vnútroštátne metodiky, ktoré sú často výsledkom rôznych prezentácií dát o nakladaní s odpadom

A tých 6 percent?

Miera recyklácie 10,3 percenta teda nie je jediná možná odpoveď na otázku o pokroku Slovenska. Podľa metodiky, ktorú si vybralo ministerstvo, je to však správna odpoveď.

Ako je to potom so 6 percentami z tlačovej správy Eurostatu, na ktorú sa neraz odvolal aj tento portál?

„Tlačová správa uvádza podiely rôznych typov spracúvania odpadu v celkovom množstve spracovávaného (treated) odpadu,“ vysvetlila Grandovska z Eurostatu. Odpad môže byť spracovaný už spomínanou recykláciou materiálov a kompostovaním, ale aj spaľovaním alebo skládkovaním.

Príslušné údaje za všetky štáty sa v databáze udávajú v tonách. V tlačovej správe ich Eurostat interpretoval v percentách.

Vzniknutý a spracovaný odpad

Miera recyklácie 6 percent vyjadruje podiel recyklácie na celkovom spracovávanom komunálnom odpade, nie na celkovom vzniknutom komunálnom odpade.

Podiel recyklácie na celkovom vzniknutom množstve odpadu vyjadruje metóda č. 4 z rozhodnutia.

Spomínaných 6 percent nie je podiel z celého, ale z menšieho – spracovaného množstva vzniknutého komunálneho odpadu.

Rozdiel medzi vzniknutým a spracovaným množstvom odpadu nie je zanedbateľný. Podľa údajov, z ktorých čerpá, marcová tlačová správa vzniklo na Slovensku 321 kilogramov komunálneho odpadu na obyvateľa. Spracovaných však bolo len 282 kilogramov na obyvateľa.

Rozdiel medzi 10,3 a 6 percentami

Z uvedeného množstva spracovaného odpadu bolo 6 percent zrecyklovaných. Podiel kompostovaného odpadu bol rovnako 6 percent.

Podiel recyklovaného a kompostovaného na celkovom množstve spracovaného odpadu je teda 12 percent.

Tento podiel musí byť prirodzene vyšší ako podiel recyklácie a kompostovania na celkovom vzniknutom odpade.

Aj je. Kým podiel podľa metódy č. 4 je 10,3 percenta, podiel podľa tlačovej správy je 12 percent. Uvádzať 6 percent ako pokrok v plnení 50-percentného cieľa je preto nesprávne.

Slovensko zostáva na chvoste

Umiestni sa vďaka tomu Slovensko lepšie v porovnaní inými členskými štátmi? Nie. Skončí naopak ešte horšie.

Spomínaných 6 percent zaraďuje Slovensko na tretiu priečku odspodu. Recyklácia na úrovni celej EÚ je 28 percent.

V prípade miery recyklácie vo vzťahu k 50-percentnému cieľu je na tom Slovensko najhoršie z celej EÚ. Lepšie sú na tom ešte aj krajiny, ktoré Slovensko predbehlo v prvom rebríčku. Lotyšsko dosiahlo mieru recyklácie 20,5 percenta a Rumunsko13,0 percenta. Miera za celú Úniu je 43,5 percenta.

Posunie sa v roku 2015 Slovensko vyššie? Odpoveď na túto otázku dá Eurostat v januári 2017.

Článok priniesol euractiv.sk