Štyri zlé správy, ktoré ťažia atómovú energiu v Európe

Tridsať rokov od Černobyľu trápia európsky jadrový priemysel náklady na nové reaktory aj likvidácia odpadu. 

Od výbuchu v černobyľskej jadrovej elektrárni 26. apríla 1986 uplynie 30 rokov. Bezpečnosť jadrových elektrární sa odvtedy zlepšila. Aj ako poučenie z jadrovej katastrofy v japonskej Fukušime v roku 2011. Od nehody na Ukrajine tiež pokračovala výstavba nových reaktorov. A pokračuje aj dnes. Napriek havárii v Japonsku.

V Európe sa však jadrový priemysel borí s veľkými problémami. V posledných dňoch si musel vypočuť hneď niekoľko zlých správ. Začínajú odkladaním nových investícií. Pokračujú pochybnosťami o bezpečnosti a nedostatkom nákladov na vyraďovanie starých jadrových zariadení. A končia nejasnou budúcnosťou o skladovaní vyhoreného jadrového paliva.

1. EDF odložila rozhodnutie o nových reaktoroch v Británii

Rozhodnutie o  investícii Electricité de France (EDF) do novej atómky Hinkley Point C malo padnúť v máji. V nedeľu 24. apríla si však francúzsky minister hospodárstva Emmanuel Macron vypýtal ďalšie štyri mesiace.

EDF, ktorej väčšinovým akcionárom je francúzsky štát, má v Británii stavať novú jadrovú elektráreň. Investícia má hodnotu takmer 23 miliárd EUR. Plán je, aby dva reaktory tretej generácie EPR dodávali elektrinu od roku 2025.

V marci však odstúpil zo svojho postu finančný riaditeľ EDF s tým, že Hinkley môže ohroziť budúcnosť firmy. Tú trápia nízke ceny elektriny a zostrujúca sa konkurencia v Európe. Francúzsky prezident François Holande dnes (25. apríla) tiež potvrdil svoj záväzok z predvolebnej kampane zatvoriť najstaršie reaktory.

Čítajte aj: EÚ v programovom vyhlásení vlády 2016-2020

V nedeľu minister Macron povedal, že v Hinkley Point C bude EDF pokračovať až po navýšení kapitálu zo strany štátu o 4 miliardy EUR a po dohode s odbormi. Navýšenie kapitálu je už potvrdené, no vyjednávania s negatívne naladenými odbormi budú trvať 60 dní.

V Európskej únii sú dnes vo výstavbe podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu len štyri reaktory. Dva z nich stavia EDF – jeden vo Francúzsku a jeden vo Fínsku – a oba trpia zdržaním.

Dve zostávajúce jednotky vo výstavbe sú na Slovensku a aj nová vláda sa zaviazala, že ich dokončí.

2. Nemci spochybnili bezpečnosť belgických atómiek

Nemecká ministerka životného prostredia Barbara Hendricksová vyzvala v stredu 20. apríla belgické úrady na dočasné odstavenie dvoch reaktorov. Ministerka chce, aby reaktory Doel 3 a Tihange 2 zostali mimo prevádzku, „kým nebude možné uskutočniť ďalšie prešetrenie“ ich bezpečnosti.

Svoje pochybnosti o bezpečnosti reaktorov tlmočil nemecký jadrový regulátor belgickému na stretnutí začiatkom apríla. Týkalo sa malých prasklín na tlakových nádobách reaktorov. Belgičania ich zistili v roku 2012 a reaktory odstavili. Vlani ich opäť spustili. Nemcov v pohraničnom meste Aachen to vtedy vystrašilo.

Belgického jadrového regulátora však Hendricksovej oznámenie prekvapilo. Reagoval, že „odstavenie týchto jednotiek nie je pohľadu jadrovej bezpečnosti potrebné.

3. Náklady na vyradenie reaktorov nie sú kryté

Z čoho sa zaplatí vyradenie nemeckých jadrových elektrární? Nemecký štát a prevádzkovatelia stále nemajú odpoveď na túto otázku. Napriek tomu, že kancelárka Angela Merkelová po fukušimskej katastrofe sľúbila vyradenie všetkých nemeckých reaktorov do roku 2022. Odkladať zodpovedanie tejto otázky na ďalšie roky „by bol pre firmy najhorší scenár,“ vyhlásil tento mesiac Jürgen Trittin. Nemecký zelený politik vedie komisiu, ktorá má nájsť riešenie.

V Nemecku panuje obava, že 39 miliárd EUR, ktoré si prevádzkovatelia atómiek našetrili na vyraďovanie, nebude stačiť. Trittinova komisia mala navrhnúť riešenie vo februári, nakoniec ho odsunula na koniec apríla 2016.

Trittin sa vyjadril, že pozície vlády a firiem sú „od seba stále ďaleko“.

Čítajte aj: Zachovanie jadrovej energie vyjde EÚ draho

Obavy z nedostatku zdrojov na vyraďovanie – avšak v celej EÚ – potvrdila nedávnaspráva Európskej komisie. Do konca roka 2025 budú musieť krajiny zatvoriť vyše 50 reaktorov. Našetrených by mali mať 64 percent nákladov, v skutočnosti však majú len 52 percent. Na vyradenie reaktorov a likvidáciu odpadu im chýba 253 miliárd eur.

Slovensko je na tom podpriemerne. Pokrytých má len 18 percent nákladov. Podľa Komisie by to malo byť 58 percent.

4. Nejasná budúcnosť likvidácie vyhoreného paliva

Francúzsky Účtovný dvor tento mesiac kritizoval riadenie projektu trvalého uloženia vyhoreného jadrového paliva Cigéo. V správe o francúzskej Národnej agentúre pre manažment rádioaktívneho odpadu (Andra) poukázal na „dosť napäté, aj keď stabilizujúce sa“ vzťahy s hlavnými partnermi. V prípade projektu Cigéo došlo k „istému počtu konfrontácií“, „jeho riadenie je dnes nedokonalé“ a vyžadovalo by si „strategickejšie vedenie“. Za „dôležité riziko“ označil tiež prijateľnosť úložiska pre miestnych obyvateľov.

Vyhoreté jadrové palivo predstavuje len 1 percento jadrového odpadu, koncentruje však 99 percent radiácie. Práve jeho likvidácia je považovaná za Achillovu pätu jadrovej energie. V Európe sa trvalé úložiská zatiaľ len stavajú, najďalej je práve Fínsko a Francúzsko.

V Lotrinsku ho stavia Andra, ktorú financujú producenti odpadu vrátane EDF.

Náklady na úložisko sú podľa Účtovného dvoru „dôležitou témou nezhôd“ s producentmi odpadu. Francúzska ministerka životného prostredia Ségolène Royalová určila vo februári 25 miliárd EUR ako strop na náklady. Bol to kompromis medzi Androu a jej partnermi na čele s EDF.

Účtovný dvor však verí financiám Andry. Označil ich za „zdravé“.

Článok priniesol Euractiv.sk